Politická Kultúra

Autor: Martin Geško | 21.3.2014 o 19:27 | (upravené 21.3.2014 o 19:38) Karma článku: 19,26 | Prečítané:  414x

Vzťah medzi voličom a politikom by mal byť založený na vzájomnej úcte, rešpekte a ráciu. Z tohto vzťahu je rozumné vylúčiť emócie. Podľahnúť emóciám pri výbere politickej strany, alebo jednotlivého politika vo voľbách, vedie k vzostupu populistických politikov a úpadku politickej kultúry. Populistickí politici využívajú emócie a správajú sa k svojim voličom ako k stádu, nekomunikujú s nimi ako rovný s rovným, o úcte a rešpekte sa v takom prípade dá iba snívať. V súčasnej slovenskej politickej klíme je ťažké nebyť populistom, pretože to zaberá na voličov, ktorí chcú počuť o ľahkých riešeniach, podaných tým správnym štýlom nejakým vodcom, ktorý sa o nich postará.

Preto treba oceniť postoj Radoslava Procházku po prvom kole prezidentských volieb, z ktorého vyplýva, že má k svojmu voličovi rešpekt a úctu. Keď sa ho pýtali, ako podporí Andreja Kisku, tak vyhlásil, že nebude predstierať, že má doma čierny kufrík s odpaľovacími kódmi a všetci jeho voliči budú voliť, tak ako im on povie. Nechá to proste na nich, s tým, že on bude voliť Kisku.

Viacerým sa jeho postoj nepáčil, zdal sa im dosť vlažný. Jeho postoj je však jasný, je to jeden z mála politikov, ktorí rešpektujú svojich voličov. Vie, že tu nie je na to, aby ľudí, ktorí ho volili držal za ruku a nalinkoval im ďalší krok.

Politická kultúra sa dá zmeniť iba praktickými činmi politikov, konaním v konkrétnych situáciách. Presne toto je ten prípad, kedy sa tak deje. Sú aj iní politici, ktorí podobné gesto urobili, ale nie sú relevantní v zmysle možnosti vo veľkom vplývať na slovenskú politickú scénu. Tento Procházkov postoj si zaslúži pozornosť, pretože aj keď to vyzerá ako zdanlivá maličkosť, ide o kvalitatívne zlepšenie politickej kultúry.

Na druhej strane si pozornosť zaslúži konanie Roberta Fica, populistického politika, ktorý pohŕda svojimi voličmi a nemá problém pohrať sa s ich emóciami. Za hlavnú tému svojej prezidentskej kampane v druhom kole si zvolil strašenie scientológiou a obvinil svojho súpera Andreja Kisku z toho, že patrí k tejto sekte.

Zástupné témy v politike nie sú ničím novým, ale vytiahnuť podobné argumenty ako hlavnú tému prezidentských volieb znamená, že pánovi premiérovi riadne tečie do topánok. Vecnú tému by som od neho v tomto momente nečakal, ale týmto útokom, ktorý má vyvolať u voličov strach naozaj prestrelil. Na takýto argument je slovenská spoločnosť príliš inteligentná a tento lacný útok mu iba priťaží.

 

Vo svojom prvom blogu som vyslovil predpoklad, že Robert Fico prezidentské voľby nevyhrá. Po výsledkoch prvého kola a takto nízko ním vedenej kampani som sa v tom ešte utvrdil. A ako na konci toho blogu, tak aj teraz si myslím, že by mu občianska spoločnosť mala vyťať symbolické zaucho, nielen preto, aby sa mu pripomenula a aby si marec 2014 na rozdiel od novembra 1989 všimol, ale aj preto, aby jemu a aj iným politikom dala najavo, že očakáva inú politickú kultúru.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?