Preto treba oceniť postoj Radoslava Procházku po prvom kole prezidentských volieb, z ktorého vyplýva, že má k svojmu voličovi rešpekt a úctu. Keď sa ho pýtali, ako podporí Andreja Kisku, tak vyhlásil, že nebude predstierať, že má doma čierny kufrík s odpaľovacími kódmi a všetci jeho voliči budú voliť, tak ako im on povie. Nechá to proste na nich, s tým, že on bude voliť Kisku.
Viacerým sa jeho postoj nepáčil, zdal sa im dosť vlažný. Jeho postoj je však jasný, je to jeden z mála politikov, ktorí rešpektujú svojich voličov. Vie, že tu nie je na to, aby ľudí, ktorí ho volili držal za ruku a nalinkoval im ďalší krok.
Politická kultúra sa dá zmeniť iba praktickými činmi politikov, konaním v konkrétnych situáciách. Presne toto je ten prípad, kedy sa tak deje. Sú aj iní politici, ktorí podobné gesto urobili, ale nie sú relevantní v zmysle možnosti vo veľkom vplývať na slovenskú politickú scénu. Tento Procházkov postoj si zaslúži pozornosť, pretože aj keď to vyzerá ako zdanlivá maličkosť, ide o kvalitatívne zlepšenie politickej kultúry.
Na druhej strane si pozornosť zaslúži konanie Roberta Fica, populistického politika, ktorý pohŕda svojimi voličmi a nemá problém pohrať sa s ich emóciami. Za hlavnú tému svojej prezidentskej kampane v druhom kole si zvolil strašenie scientológiou a obvinil svojho súpera Andreja Kisku z toho, že patrí k tejto sekte.
Zástupné témy v politike nie sú ničím novým, ale vytiahnuť podobné argumenty ako hlavnú tému prezidentských volieb znamená, že pánovi premiérovi riadne tečie do topánok. Vecnú tému by som od neho v tomto momente nečakal, ale týmto útokom, ktorý má vyvolať u voličov strach naozaj prestrelil. Na takýto argument je slovenská spoločnosť príliš inteligentná a tento lacný útok mu iba priťaží.
Vo svojom prvom blogu som vyslovil predpoklad, že Robert Fico prezidentské voľby nevyhrá. Po výsledkoch prvého kola a takto nízko ním vedenej kampani som sa v tom ešte utvrdil. A ako na konci toho blogu, tak aj teraz si myslím, že by mu občianska spoločnosť mala vyťať symbolické zaucho, nielen preto, aby sa mu pripomenula a aby si marec 2014 na rozdiel od novembra 1989 všimol, ale aj preto, aby jemu a aj iným politikom dala najavo, že očakáva inú politickú kultúru.
